Markománi
| Vlastnosti |
|---|
| Názov kmeňa: | Markománi |
| Skratka: | (M) |
| Počet členov: | 11 |
| Body najlepších 20 hráčov | 387.533 |
| Body spolu: | 387.533 |
| Bodový priemer: | 35.230 |
| Umiestnenie: | 15 |
| Porazený nepriateľ: |
30.516.784 (15.)
|
| » Kmeňová zložka (externý odkaz) |
Členovia kmeňa
| Meno |
Miesto |
Bodov |
Celkové miesto |
Dediny |
marek158
|
1 |
102,624 |
64 |
16 |
Lord Fagan
|
2 |
91,053 |
69 |
26 |
|
esperanto
|
3 |
53,945 |
95 |
18 |
meduzica
|
4 |
39,713 |
105 |
23 |
Psycho2K
|
5 |
29,898 |
120 |
10 |
|
jozulik
|
6 |
29,154 |
122 |
14 |
|
jimmy5
|
7 |
28,632 |
123 |
9 |
Blackmindfreak
|
8 |
6,753 |
185 |
1 |
|
KajeQ
|
9 |
4,265 |
207 |
1 |
|
Dzigo3
|
10 |
1,470 |
237 |
1 |
|
ImJakubko
|
11 |
26 |
374 |
1 |
|
|
Znak
|
 |
|
Opis
|
Kmeň (M) bol založený hráčom Dzigo3.
Vedenie kmeňa
Dzigo3
Diplomacia
Dzigo3
Pravidlá kmena
1. Aktivita
2.Spolupráca
MARKOMANI
Marobud (iné názvy: Marbod, Marobod, Maroboduus; 35/30 pred n.l. – 37/38 n.l., Ravenna) bol markomanský kráľ a prvý historicky doložený panovník vládnuci na českom území v období 9/6 pred .n.l – 17/18 n.l. (tzv. Marobudova/Mar (o) bodova ríša). Pôvod jeho mena má keltský tvar. Keltské Maroboduos by vraj germánsky znelo Marabadvaz – „v boji slávny“. Pôvod keltského tvaru je neznámy.
Život
Marobud pochádzal z urodzeného markomanského rodu a o jeho mladosti veľa nevieme. Prežil ju zrejme v Ríme, kde bol, ako bolo častým zvykom, odvedený ako rukojemník a vzdelávaný po boku urodzených rímskych chlapcov. Niekedy pred rokom 9 pred n.l. sa vrátil k svojmu kmeňu, ktorý v tom čase sídlil v strednej Germánii a stal sa jeho kráľom. Medzi rokmi 9 – 6 pred n.l. sa Markomani v súvislosti s aktívnou činnosťou rímskych jednotiek v tej oblasti presunuli na územie Čiech, kde osídlili najmä stredné, južné a východné Čechy a podkrušnohorské oblasti.
Marobud si podmanil kmeň Lugiov sídliaci v Sliezsku a jeho zvrchovanosť postupne uznali i Silingovia, Góti, Semnoni a Longobardi. Jeho moc tak siahala od Dunaja na juhu, k dolnému Labe na západe a k dolnej Visle na severovýchode.
Čoskoro vytvoril mocnú a prosperujúcu ríšu, ktorá mala podľa vzoru Ríma vybudovanú veľkú armádu. Hoci ho Rimania vnímali ako hlavného konkurenta v oblasti, snažil sa voči Rímu viesť politiku neutrálnosti.
Rímsky historik Velleius Paterculus sa zúčastnil na výprave, ktorú proti Marobudovi Rimania podnikli v roku 6 n.l. Prvý smer útoku vychádzal z vojenského tábora Carnuntum (pri Viedni) pod vedením Tiberiusa (neskorší cisár) a druhý od vojenského tábora Mogontiacum (dnešný Mohuč) viedol Lucius Sentius Saturninus, toho času miestodržiteľ provincie Germánia. Zrejme na úspech predurčená výprava vyšla navnivoč, keď v Panónii vypuklo povstanie a Tiberius bol nútený ísť na pomoc panónskym posádkam. Marobud toto dočasné rímske oslabenie nevyužil na protiútok, naopak urýchlene uzavrel s Rímom zmluvu o nezávislosti, priateľských vzťahoch a neútočení, ktorá mu na ďalšie desaťročie zaistila pokoj.
Marobud zachoval lojalitu Rímu aj počas povstania v Germánii pod vedením cheruského vodcu Arminia, ktoré viedlo k veľkým obetiam na rímskej strane (bitka v Teutoburskom lese). Rastom Arminiovej moci od Marobuda odpadli niektoré kmene (Semnoni) a v roku 17 n.l. došlo k prvému priamemu stretu medzi Arminiom a Marobudom. Ten bol v roku 18 n.l. zvrhnutý po prepade Katvaldom, vyhnaným šľachticom, ktorý získal spojenca u Gótov na dolnej Visle. Marobud sa uchýlil pod rímsku ochranu, bol však internovaný a zvyšok života strávil v Ravenne, kde bol aj pochovaný. Je iróniou osudu, že podobný osud zajatca v Ravene prežila aj Thusnelda, manželka jeho najväčšieho, vtedy už mŕtveho protivníka Arminia. |
|
|