Markománi
| Vlastnosti |
| Názov kmeňa: | Markománi |
| Skratka: | (M) |
| Počet členov: | 14 |
| Body najlepších 20 hráčov | 200.430 |
| Body spolu: | 200.430 |
| Bodový priemer: | 14.316 |
| Umiestnenie: | 25 |
| Porazený nepriateľ: |
9.604.522 (20.)
|
| » Kmeňová zložka (externý odkaz) |
Členovia kmeňa
| Meno |
Miesto |
Bodov |
Celkové miesto |
Dediny |
jimmy5
|
1 |
51,455 |
162 |
12 |
Lord Fagan
|
2 |
38,085 |
188 |
9 |
marek158
|
3 |
26,765 |
214 |
5 |
Kráľ Lord LewCon
|
4 |
21,933 |
226 |
6 |
panther777
|
5 |
19,570 |
237 |
6 |
ImJakubko
|
6 |
15,799 |
245 |
8 |
Stevooja
|
7 |
9,950 |
293 |
4 |
fofo239
|
8 |
4,356 |
360 |
4 |
Zwijnaarde
|
9 |
3,451 |
381 |
1 |
Blackmindfreak
|
10 |
2,715 |
398 |
1 |
KajeQ
|
11 |
2,450 |
407 |
1 |
domco369
|
12 |
2,403 |
410 |
1 |
Dzigo3
|
13 |
1,315 |
454 |
1 |
MIREC
|
14 |
183 |
717 |
1 |
|
|
Znak
|
 |
|
Opis
|
Kmeň (M) bol založený hráčom Dzigo3.
Vedenie kmeňa
Dzigo3
Diplomacia
Dzigo3
Pravidlá kmena
1. Aktivita
2.Spolupráca
MARKOMANI
Marobud (iné názvy: Marbod, Marobod, Maroboduus; 35/30 pred n.l. – 37/38 n.l., Ravenna) bol markomanský kráľ a prvý historicky doložený panovník vládnuci na českom území v období 9/6 pred .n.l – 17/18 n.l. (tzv. Marobudova/Mar (o) bodova ríša). Pôvod jeho mena má keltský tvar. Keltské Maroboduos by vraj germánsky znelo Marabadvaz – „v boji slávny“. Pôvod keltského tvaru je neznámy.
Život
Marobud pochádzal z urodzeného markomanského rodu a o jeho mladosti veľa nevieme. Prežil ju zrejme v Ríme, kde bol, ako bolo častým zvykom, odvedený ako rukojemník a vzdelávaný po boku urodzených rímskych chlapcov. Niekedy pred rokom 9 pred n.l. sa vrátil k svojmu kmeňu, ktorý v tom čase sídlil v strednej Germánii a stal sa jeho kráľom. Medzi rokmi 9 – 6 pred n.l. sa Markomani v súvislosti s aktívnou činnosťou rímskych jednotiek v tej oblasti presunuli na územie Čiech, kde osídlili najmä stredné, južné a východné Čechy a podkrušnohorské oblasti.
Marobud si podmanil kmeň Lugiov sídliaci v Sliezsku a jeho zvrchovanosť postupne uznali i Silingovia, Góti, Semnoni a Longobardi. Jeho moc tak siahala od Dunaja na juhu, k dolnému Labe na západe a k dolnej Visle na severovýchode.
Čoskoro vytvoril mocnú a prosperujúcu ríšu, ktorá mala podľa vzoru Ríma vybudovanú veľkú armádu. Hoci ho Rimania vnímali ako hlavného konkurenta v oblasti, snažil sa voči Rímu viesť politiku neutrálnosti.
Rímsky historik Velleius Paterculus sa zúčastnil na výprave, ktorú proti Marobudovi Rimania podnikli v roku 6 n.l. Prvý smer útoku vychádzal z vojenského tábora Carnuntum (pri Viedni) pod vedením Tiberiusa (neskorší cisár) a druhý od vojenského tábora Mogontiacum (dnešný Mohuč) viedol Lucius Sentius Saturninus, toho času miestodržiteľ provincie Germánia. Zrejme na úspech predurčená výprava vyšla navnivoč, keď v Panónii vypuklo povstanie a Tiberius bol nútený ísť na pomoc panónskym posádkam. Marobud toto dočasné rímske oslabenie nevyužil na protiútok, naopak urýchlene uzavrel s Rímom zmluvu o nezávislosti, priateľských vzťahoch a neútočení, ktorá mu na ďalšie desaťročie zaistila pokoj.
Marobud zachoval lojalitu Rímu aj počas povstania v Germánii pod vedením cheruského vodcu Arminia, ktoré viedlo k veľkým obetiam na rímskej strane (bitka v Teutoburskom lese). Rastom Arminiovej moci od Marobuda odpadli niektoré kmene (Semnoni) a v roku 17 n.l. došlo k prvému priamemu stretu medzi Arminiom a Marobudom. Ten bol v roku 18 n.l. zvrhnutý po prepade Katvaldom, vyhnaným šľachticom, ktorý získal spojenca u Gótov na dolnej Visle. Marobud sa uchýlil pod rímsku ochranu, bol však internovaný a zvyšok života strávil v Ravenne, kde bol aj pochovaný. Je iróniou osudu, že podobný osud zajatca v Ravene prežila aj Thusnelda, manželka jeho najväčšieho, vtedy už mŕtveho protivníka Arminia. |
|
|