Je zarážajúce, koľko dospelých ľudí dnes trávi hodiny hraním online hier, akoby to bola najdôležitejšia súčasť ich života. Ešte viac znepokojujúce je, že niektorí z nich sa kvôli podvodom schovávajú pod rôzne mená, len aby nebola odhalená ich pravá identita. Takéto správanie nepôsobí ako nevinná zábava, ale skôr ako útek pred realitou a zodpovednosťou. Ako je možné, že sa niekto dokáže báť prehry vo virtuálnom svete, ktorý nemá žiadne skutočné následky? Tento strach odhaľuje viac o vnútornom nastavení človeka než o samotnej hre. Rovnako nepochopiteľné je, ako môže niekto presedieť celý deň za monitorom a pritom zo seba robiť hrdinu v prostredí, ktoré nie je reálne. Pravda je taká, že skutočná odvaha a hodnota človeka sa ukazuje v reálnom svete, nie za anonymnou prezývkou na obrazovke, po ktorej príde krátke potešenie z výhry, ktoré však nič skutočné neprináša. Po pätnástich rokoch toho istého dookola je čoraz jasnejšie, že tí istí ľudia týmto správaním postupne stratili vlastnú hodnotu života, ale skutočná hodnota človeka nestojí na trikoch ani manipulácii, ale na stojí na charaktere, ktorý sa ukazuje v tom, ako sa človek správa, keď nemá výhodu ani kontrolu. Buduje sa cez čestnosť, vážnosť, dôstojnosť a najmä schopnosť priznať si chybu a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Rastie v disciplíne, keď robíš správne veci aj vtedy, keď sa ti nechce a nikto ťa nevidí a ani nepochváli. Je v rešpekte k ostatným, aj keď by bolo jednoduchšie ich zneužiť alebo ponížiť. Skutočná hodnota sa opiera aj o odvahu prehrávať bez výhovoriek a poučiť sa z toho. A napokon, stojí na konzistentnosti, byť tým istým človekom online aj v reálnom živote. Pravda je jednoduchá: čo si sám nevybuduješ čestne, to ti nikto iný nikdy skutočne nedá..